Příspěvky od NePornu

Moje prvé skúsenosti s pornom začali, keď som mal asi 9 rokov. Avšak pravidelnosť sa objavila až v 12–13 rokov. Kamoši mi rozprávali, ako ho pravidelne pozerajú a masturbujú pri tom, tak som začal aj ja. A pochopiteľne sa mi to zapáčilo. Časom sa z občasného zvyku stala skoro každodenná rutina. Zvykol som kukať aj 5–6 krát týždenne, niekedy aj viackrát denne.

---

Raz ma napadlo, či mi to náhodou nemôže nejako uškodiť, a tak som otvoril Google a našiel zopár blogov o tom, aké je sledovanie porna a masturbácia nielen zdraviu prospešné, ale aj dobré pre psychiku. Nič mi nestálo v ceste.

Prvé príznaky

Ak počas puberty prišlo na ženy, zvykol som bývať veľmi hanblivý. Dievčatá o mňa prejavovali záujem, patril som medzi chalanov, ktorí vyzerali lepšie. Posiloval som od 14-tich rokov a bolo to vidieť. No akonáhle došlo k rozhovoru s opačným pohlavím, prešiel mi mráz po chrbte a asi si viete predstaviť, ako to dopadlo. Chýbalo mi sebavedomie a drive.

Prvý signál, že so mnou niečo nie je v poriadku, prišiel krátko po príchode na vysokú školu. Mal som 19 rokov a začal som pociťovať zvláštne kolísanie môjho libida. Zvykol som byť jeden z najviac nadržaných chalanov a odrazu nič. Pripisoval som to stresu zo školy. Lenže ani po skúškach sa moja chuť nevrátila do normálu. Vtedy som už začal postupne prechádzať na oveľa extrémnejšie porno. Keď sa nad tým spätne zamyslím, tak sa až hanbím. Nestačilo mi už obyčajné soft. Čas plynul a moje libido začalo kolísať viac a viac.

Prvé zlyhanie

Mal som 20 rokov, keď som sa prvýkrát odvážil zbaliť dievča a doviesť si ho na intrákovu izbu. Bol som pod stresom, ale nejak k tomu došlo. Vyzliekla sa, a zvyšok si už domyslite: Ten najlepší sex v jej aj v mojom živote.

Srandujem. Pocity, ktoré ma zaplavili, keď malo dôjsť na vec, sa na míle líšili od pocitov, ktoré som pôvodne očakával. Kombinácia stresu a nulového vzrušenia nemala za následok nič iné ako to, že môj priateľ v boji totálne zlyhal. Vtedy som to ale nebral s humorom. Príčinu som pripisoval nervozite spojenej s alkoholom a únavou. Zdrcujúce. Nepomohla ani orálna snaha zo strany slečny.

Nejak som sa cez to preniesol. V tom nastúpila vo svete pandémia a s ňou prvý lockdown na Slovensku. Spojenie stresu, domáceho väzenia a vysokej školy v online forme nemalo za následok nič iné ako každodenné sledovanie filmov pre dospelých (bol som dospelý, čo zlé sa mohlo stať, no nie?) a masturbovanie.

Ak moje libido predtým zvyklo strašidelne kolísať, tak teraz to prebiehalo formou viac týždňového úpadku, po ktorom nasledovalo párdňové zvýšenie tesne pod zdravú hladinu. Toto dianie spojené s pocitom samoty vo mne vyvolávalo hlboké depresie. Skúšal som brať rôzne vitamíny, prírodné prípravky na pozdvihnutie libida, ale zbytočne.

Bod zlomu

Tesne pred koncom prvej vlny som na internete, vďaka bohu, narazil (neprestával som hľadať príčiny môjho problému) na stránku Your Brain On Porn, kde som sa dočítal o dôsledkoch dlhoročného pozerania porna na ľudský mozog. Prečítal som si príbehy desiatok mužov rôznych vekových kategórií po celom svete s rovnakým alebo podobným problémom, ako mám ja.

Zarážajúce, ale zároveň aj nádej dávajúce, pretože ako som sa dočítal, jediné, čo stačí spraviť, je prestať sledovať porno a ono sa to samé dá nejak do poriadku. Super, ide sa na to! S pornom som prestal a masturbáciu som tiež dosť obmedzil.

Druhé zlyhanie

Prešli asi dva týždne, keď som plný elánu z dodanej nádeje spoznal a spravil dojem na jedno dievča. Vtedy som bol oslobodený od porna asi 2 týždne. Pociťoval som, že sa mierne zlepšuje nielen moje libido (zrejme placebo), ale aj nálada a sebavedomie.

Prešli ďalšie 2 týždne. Začal som pociťovať, že moje libido ide do čerta ešte viac ako kedykoľvek predtým. Nastúpenie flatline (abstinenčný príznak po odstavení mozgu od porna, obdobie nulového libida, depresií a beznádeje).

Dievča, ktoré som prednedávnom spoznal, som zavolal von. Bolo to fajn. Všetko išlo dobre. Skončili sme u mňa. Podobný scenár ako minule. Predo mnou nahá žena, a ja nič. Žiadne vzrušenie. Tam dole minimálny život. Ach, je to tu zas.

Slečne som povedal, že neviem, čo sa deje. Spustili sa vo mne sebaspochybňovacie myšlienky, moje sebevedomie spadlo zase na dno. Hlboké depresie boli späť. Krátko potom som s ňou prerušil kontakt napriek tomu, že ju predošlá udalosť neodradila. Usúdil som, že pár týždňov asi nebude stačiť k tomu, aby sa mi reštartoval mozog.

Keď už, tak na 100%

Čas plynul a moje depresie sa prehlbovali viac a viac. Do konca leta som si asi 3-krát pozrel porno a niekoľkokrát masturboval. Na konci leta som si povedal, že prejdem na mód mnícha. Obmedzil som sociálne siete, videá, filmy a úplne som sekol s masturbáciou. Snažil som sa eliminovať všetky možné spúšťače sexuálneho vzrušenia. Reálne ženy mi tak nevadili, tie ma, bohužiaľ, nevzrušovali vôbec. Pamätám si, že aj keď som zazrel nádherné dievča, tak nič. Žiadne vzrušenie. Bola tam príťažlivosť, ale akoby nie tá sexuálna.

Nasledovali mesiace maximálneho abstinovania a tej najhoršej depresie v mojom živote. Začal som sa viac báť o svoje psychické zdravie. Čítal som literatúru zameranú na depresie a vnútorné šťastie.

Prešlo pár mesiacov. Bolo to obdobie najväčšieho osobnostného rastu v mojom živote. Radikálne sa zmenili hodnoty v mojom živote, a tak isto aj môj pohľad na ženy, vzťahy a na život celkovo. Predtým som sa díval a hodnotil ženy veľmi povrchne. Koniec koncov to už moc ďalej ani nepokračovalo a darmo by ste tam hľadali niečo ohľadom charakteru. Zmenil sa môj typ na ženy. Dievčatá, ktoré sú nádherné, ale majú charakter veľmi nepriamo úmerný ich kráse, odrazu strácajú moju pozornosť.

Viditeľne sa zlepšili aj moje vzťahy s rodinou. S dobrými kamarátmi sa môj vzťah prehĺbil a naopak s tými toxickým a falošnými ma to odrazu prestalo baviť. Moja sebadisciplína, sebavedomie a empatia sa výrazne zlepšili. Stal sa zo mňa (a stále sa stáva) lepší človek.

Podpora je dôležitá

Momentálne abstinujem od porna šiesty mesiac. Depresie sa zlepšili a aj ak prídu, je to na oveľa kratšiu dobu ako predtým. Chuť pozerať porno sa skoro vytratila a aj ak príde, je oveľa slabšia a ovládam ja ju, nie ona mňa. Cítim, že pomaly smerujem k lepšiemu. Napriek tomu cítim, že je predo mnou zrejme ešte pármesačná cesta.

Som VEĽMI vďačný, že existujú stránky, ktoré upozorňujú na následky sledovania porna, a taktiež za ľudí, ktorí zverejnili príbehy o svojej ceste za životom bez porna. Vždy keď som prežíval ťažké chvíle, prečítal som si ich zopár. Pocit, že v tom nie som sám, a taktiež príbehy so šťastným koncom, mi vždy dodali nádej a motiváciu pokračovať v tom, čo som začal. Fandím projektu NePornu takisto ako aj všetkým ostatným, ktoré hlásajú rovnakú ideológiu.